Blíži sa leto, obdobie odpočinku a pre väčšinu z nás, študentov, aj príležitosť privyrobiť si nejakú tu korunu na „kávičku“. Niektorí máme pracovné ponuky vo svojom blízkom okolí, niektorí dokonca už stabilné zamestnanie. Iní sa radi poobzerajú za prácou i v zahraničí, kde neraz nachádzame lepšie platobné ohodnotenie ako doma. Je však práve toto ohodnotenie jediný faktor podľa ktorého sa rozhodujeme pri voľbe zahraničnej brigády?

V predchádzajúcom článku sme vám priniesli pár rád a tipov ako a kde najlepšie hľadať prácu v zahraničí. Teraz vám pre lepšie pochopenie všetkých ohľadov súvisiacich s prácou v zahraničí ponúkame náhľad do skúseností niekoľkých študentov, ktorí jednorázovo alebo pravidelne pracujú v zahraničí.

Peter, Anglicko – poľnohospodárstvo

Po príchode na farmu a zoznámení so ženou, čo nám sľubovala prácu sme sa nestačili diviť. Pravdu nám povedala asi iba v tom, že nám prácu zabezpečí. Najskôr nás ubytovala v karavanoch bez elektriky, občas do nich zatekalo. Boli sme zavretí v ohrade s ovcami vedľa malého jazierka. Jazierko sa malo tendenciu vylievať počas dažďov. Sľubovali nám, že ovce majiteľ behom budúceho týždňa presťahuje. Nakoniec boli pri nás skoro do konca nášho dvojmesačného pobytu, iba ku koncu ich majiteľ presťahoval do rozrastajúceho sa stanového mestečka kým boli ľudia na poli. Ďalší šok sme dostali, keď sme vošli dovnútra karavanu. Matrace tam svojvoľne pochodovali po izbe, museli sme ich hneď vyhádzať a nakoniec sme spali na lavičkách. Ešte teraz sa čudujem ako sme tam vôbec vydržali. V noci mi viseli nohy od polovice vo vzduchu, ostatní na tom neboli o moc lepšie.

K práci: Práca to nebola  jednoduchá, ale chceli sme zarobiť. Angličania sa k nám správali ako k podradnej pracovnej sile, takže naša vedúca bola vždy zvozená, aj napriek dobrým pracovným výsledkom. Zárobky boli zo začiatku okolo tých 25 libier za deň, neskôr aj viac. Vyplácalo sa denne. Domov sme si za dva mesiace doniesli okolo 50 000.

K Angličanom: Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že tí ľudia si nič nevážia, správajú sa  arogantne, hoci nie všetci. Stretli sme aj Angličanov, s ktorými sa dalo porozprávať, boli to väčšinou prisťahovalci. Celkovo sa farmár ku nám správal ako k  poddaným. Svedčilo o tom nielen ubytovanie. Za všetko hovorí situácia, kedy kolega dostal silnú angínu, ktorá sa mu šírila na mozog a nemohol už ani dýchať. Keď na zavolanie prišla sanitka, farmár sa zobudil začal nadávať a posielať záchranárov „niekam“. Len tak-tak sme ju stihli zastaviť. No a Angličanky – škoda rečí. Jediné pekné dievča čo sme stretli keď sme šli z mesta bola nová pracovníčka na farme. V práci sme končili hodinu po tom, čo sa zatvárali obchody. Preto odporúčam ľudom, čo by mali chuť ísť na takúto reálnu simuláciu stredoveku, zoberte si 3-4 kg údenej slaniny. To nás asi zachránilo. Anglicko je inak v skutku pekná krajina so zaujímavým počasím. 15 minút neuveriteľného tepla a hneď na to sa spustí hustý dážď a teplota prudko klesne.

„Majo“, Grécko – práca v hoteli

Medzi Bratislavou a Aténami existuje pravidelná autobusová linka. Túto by som neodporúčal, cesta je príliš dlhá, nehovoriac o pohodlí. Letenky do Atén nie sú až také drahé. Centrum a nejaké tie pamiatky stoja za to vidieť, avšak odporúčam nechodiť príliš mimo centra. Je to tam samý feťák, díler a prostitútka a to aj za bieleho dňa! V odľahlejších častiach Vám nepomôže znalosť angličtiny, dvojjazyčné tabule tam nehrozia. Na ostrovoch žijúcich z turizmu  sa dohovoríte anglicky s každým a bez problémov, v hlavnom meste som mal s tým problém. Ak cestujete na nejaký ostrov, mali by ste sa dostať do Pireu, zistiť odchod trajektu a čím skôr kúpiť lístok. Po prístave premávajú autobusy na prepravu k jednotlivým mólam ,tak ich využite. Na trajektoch nie je práve lacno, takže nákup odporúčam v meste. Ak už ste na mieste, tak prajem veľa šťastia!

Gréci sú zvláštny národ, zmluva podpísaná agentúrou nie je braná úplne vážne, ale je to aspoň niečo. Určite by som neodporúčal prácu bez zmluvy, peniaze sú prakticky nevymožiteľné. Taktiež pri podpise hľadajte v zmluve nárok na day-off, lebo potom sa ho budete ťažko dožadovať. Skoro na každom ostrove sa nachádza niečo ako „bar street“, sú to také malé verzie Stodolní ,určené hlavne pre turistov, domáci tam chodia pomenej. Jednoduchý drink v týchto podnikoch stojí od 6 eur. Za to si kúpite v potravinách litrovú celkom kvalitnú vodku, džús a balenie ľadu . Ako dopravný prostriedok odporúčam skúter. Všade je veľa požičovní a pri požičaní na dlhšiu dobu sa dá cena zjednať a znížiť. Miestna polícia je celkom tolerantná, čo sa týka jazdy bez helmy, jazda  s alkoholom v krvi sa dá pri zastavení tiež vysvetliť.

Katka, Holandsko – čašníčka

Odporúčam je prvé slovo, ktoré mi napadne. Odporúčam každú jednu skúsenosť, nielen s prácou v zahraničí. Nuž teda Holandsko, krajina tulipánov, veterných, mlynov, drevákov a marihuany . Pracovala som tam ako čašníčka, preto mám o Holanďanoch celkom prehľad.

V prvom rade Holanďania sú strašne hrdí sami na seba, ba povedala by som, že miestami až namyslení. Pracovala som v provincii Zeeland na západe Holandska a prvé tri veci, ktoré som sa dozvedela boli: Nový Zéland sa volá po nás, New York bol pred tým New Amsterdam a arašidové maslo sme aj tak vymysleli my. Vo svojej podstate sú to milí ľudia, miestami povrchní až plytkí, treba si však dávať pozor, sú veľmi klebetní, veľmi radi rozoberajú cudzie životy pretože s vlastným sú samozrejme nadmieru spokojní. Úžasná je ich schopnosť komunikácie, mnohí ovládajú množstvo jazykov, nikdy sa vám nestane, že by ste nepochodili s angličtinou alebo nemčinou. Po holandsky som sa naučila len pár viet, je to ťažký jazyk, ale nikto od vás nechce aby ste ho používali, im je v podstate jedno, ako rozprávajú, hlavne, že rozprávajú.  Hostia boli vždy príjemní, síce po dvoch týždňoch vás omrzí vysvetľovať, že tam pracujete pre to, že vás baví cestovanie a spoznávanie inej kultúry, nie preto, že ste úbožiak z východnej Európy. Na to sa pripravte, nie všetci Holanďania ovládajú dejepis a geografiu.

Suma sumárom je Holandsko krásna krajina, má čo ponúknuť. Vlaky sú najefektívnejší a najlacnejší spôsob dopravy, oplatí sa pozrieť si kúsok tejto roviny. V konečnom dôsledku som sa v tejto krajine cítila výborne, príjemné prostredie, všade hrmotajúce bicykle a príjemní Holanďania vás dostanú.

Jarka, Taliansko – poľnohospodárstvo

Asi pred troma rokmi som sa na odporúčanie jednej známej odhodlala brigádovať v Taliansku – v meste Martello, ktoré patrí pod Tirolsko – autonómnu nemeckú provinciu, a teda aj jazyk, ktorým sa tam rozprávalo bola hlavne nemčina (taliančina len málokedy, obyvatelia moc v láske Talianov nemali, často krát si z nich robili srandu a nazývali ich „špagety“:). Čo sa týka prírody je to oblasť naozaj krásna, svieži vzduch, výhľad na alpy, vodopády, kone.. dokonca tomu všetkému ešte nestihol ublížiť ani turizmus. Na druhej strane je to krajina kde všetci ľudia žijú iba tvrdou prácou, od rána do večera trávia čas na farme, každý deň, 7 dní v týždni, zapája sa celá rodina, pomáhajú aj deti. Väčšinou sa živia pestovaním ovocia a zeleniny – v tejto oblasti som pracovala aj ja. Všetky formálne záležitosti boli vybavené zo strany zamestnávateľa, títo farmári vám poskytnú zadarmo aj ubytovanie. Brigádnici si akurát musia zaistiť dovoz/odvoz a stravu (boli sme odkázaní na jeden malý obchodík široko-ďaleko, vyššie ceny potravín, malé pivo za 3 eurá, víno bolo lacné . Prekvapilo ma, koľko veľa miestnych ľudí sa vedelo dorozumieť po slovensky. Desiatky Slovákov tam každoročne prichádza za tvrdou prácou, čo bolo pre mňa pomerne smutné zistenie, pretože odmena za túto prácu mi neprišla vôbec adekvátna. Za podobné peniaze sa určite dá zohnať brigáda aj na Slovensku, či v ČR. Takže z mojej strany nespokojnosť. Všeobecne poľnohospodárstvo nikdy viac

Monika, Francúzsko

Vo Francúzsku som bola 3 mesiace. Francúzi pôsobia veľmi milo a sú stále vysmiati. To mi na nich ale dosť vadí, lebo väčšina z nich je falošná a nevedela som, čo môžem od nich očakávať. S ubytovaním a hlavne so stravovaním tam nie je problém. Hladom som tam nikdy netrpela:-). A ako všade aj tam sú už zvyknutí na cudzincov a nemajú problém niečo dookola vysvetľovať. A mne teda museli zo začiatku vysvetľovať všetko stále dookola a pomaly, pretože tá reč je ako keď niekto rozprava s horúcim zemiakom v ústach a ešte šušle:-). Dá sa na to ale rýchlo zvyknúť a postupom času mi už začínalo byť jedno, či rozumiem alebo nie, stačí sa usmiať a odísť. Jednoducho, základ je robiť svoju robotu, nesťažovať sa a potom je všetko v poriadku. Určite neľutujem, že som tam bola a môžem to len odporučiť.

Jaroslav, Aljaška – spracovanie rýb

Co se týče lidí, je tam směs národů. Ať už Evropanů nebo Američanů, dále pak Japonců, Filipínců, Mexikánců. Když jedeš do rybárny, můžeš tam narazit na spoustu Čechů, nebo třeba jen na pár. Jezdí tam taky velká skupina Poláků i lidí z Balkánu. Takže s tím souvisí i jazyk. Angličtina je, pochopitelně, hlavní jazyk, přece jen to je USA a obchody, banky, liquer story. Velkou část lidí tady tvoří amíci ze spodních 48 státu jen málo jich tady bydlí pořád. Co se týče chovaní lidí, můžeš se tady setkat s různým chováním od příjemného až po to nejhorší, ale co se týče místních, jsou sice drsní, ale upřímní a hodní. Jinak s českými studenty se tady zachází velmi dobře. Odměňování je podle pracovního nasazení, žádný podrazy, vše je ve vší solidnosti. Minimální mzdy jsou na Aljašce nejvyšší v celé USA a člověk si tady může vydělat víc, než kdekoliv jinde a navíc je postaráno o ubytování a jídlo. Pracovní pomůcky dostaneš od firmy, nebo si je koupíš za minimální cenu. Jinak stačí si vzít sebou normální věci, nic extra.

Katka, Chorvátsko – delegátka

Má pracovní zkušenost se týká země, do níž každý rok zavítá téměř milion Čechů na svou dovolenou. Tři sezóny jsem strávila jako delegátka v místě pobytu  pro cestovní kancelář v Chorvatsku. Ačkoli je tato země evropská a její obyvatelé jsou Slované, stejně jako my Češi, tak se díky své historii a přímořské jižní poloze v mnoha aspektech velmi odlišuje ať je to kultura, přístup k životu nebo kuchyně.  Chorvatsko je zemí s nádherným azurovým mořem, oblázkovými plážemi, bílými horami, krásnými národními parky a starobylými městy a srdečnými lidmi na druhé straně jsou zde stále vidět pozůstatky nedávné války a to území, která jsou stále zaminovaná, rozstřílené opuštěné vypálené domy , zničené části měst a nevraživost vůči dalším válčícím zemím. Při mé pracovní činnosti jsem se denně setkávala s různými vrstvami místních obyvatel

Lidé v Chorvatsku jsou otevření, milí, bezelstní a ochotní vám pomoct, což bylo pro mě první sezónu překvapující. Pokud se cokoli stalo, nesetkala jsem se s neochotou mi pomoci, kupodivu bez toho aniž by za to dotyčný člověk cokoli čekal. Ženy mi pochválily účes nebo oblečení bez toho aniž by mně za rohem pomluvily. Chorvaté mají silné nacionální cítění, což v praxi znamená, že pokud tam chcete pracovat je dobré se naučit ze začátku pár chorvatských frází, které ukážou vaši snahu a co nejdříve se snažit naučit místní jazyk, uvidíte že všechno poté půjde snáz, mezi téměř zakázaná témata se řadí návštěvy Srbska , Bosny a Hercegoviny a částečně také Černé Hory a také diskuze o náboženství a politice, kupodivu ani EU není u obyčejných obyvatel tématem se kterým byste si zařídili příjemnou konverzaci u večeře. Lidé v Chorvatsku ctí rodinu a tradice, setkáte se s mladými lidmi zpívajícími národní písně a slavícími tradice. Na druhou stranu teplo a přímořská poloha má za následek to, že to co nutně potřebujete musíte požadovat doopravdy důrazně a čekat než se to udělá. Nejoblíbenější fráze místních je „Nema problema“ .  Čas je relativní, otevírací doba v 8.00 ráno neznamená, že otevřeno doopravdy bude. Když výlet odplouvá v 10.00 nikde není napsané, že doopravdy odpluje, totéž když vám někdo řekne, že něco do určitého termínu zařídí. Jakmile vám někdo řekne, že se vyskytl malý technický problém, znamená to pro nás jako Čechy katastrofu. Chorvaté jsou hluční a hlavně muži jsou velmi přátelští, proto si musíte stanovit hned od začátku jasná pravidla, která ve většině případů respektují, pokud tak neučiníte a po menším flirtování odmítnete, velmi těžce to nesou a pro vás vzniká problém. V Chorvatsku nesmíte počítat s tím, že v neděli nebo státní svátek vám někdo opraví auto případně něco jiného, také co se týče jízdních řádů jejich existence je komplikovaná. Jak je zvykem u jižanských států v odpoledních hodinách málokdo pracuje, raději spí nebo pije kávu v kavárně a otevírá se až kolem 17. h.

Platy v Chorvatsku se pohybují okolo 500- 1000 EUR/měsíčně  například recepční bývají v té hranici horní a animátoři případně zaměstnanci barů a restaurací v té dolní. Avšak pozor ne za u nás v Čechách obvyklých 8 h denně. Národní měnou je Kuna, která stojí v závislosti na aktuálním měnovém kurzu 3,1-4 Kč. Když půjdete do baru tak za Coca colu zaplatíte většinou kolem 12-15 Kn. Pokud pojedete do Chorvatska pracovat případně na dovolenou určitě si nenechte ujít místní kuchyni. Chorvaté jsou národ, který miluje dobré jídlo a pití. Pokud se vám poštěstí, že budete k někomu pozváni domů na večeři nebo oslavu určitě neodmítejte. Můžete se těšit na řadu specialit předkrmem obvykle bývá sušená šunka pršut a tvrdý speciální sýr Paški sir, jehož výroba je sama o sobě velmi zajímavá, nebo chobotnicový salát Oktopus salad. Jako hlavní jídla jsou populární ryby a jiné mořské plody. Například Lignje na žaru – olihně na grilu, ryba zubatac, škampi , velmi často upravují také jehněčí a telecí maso z dalších masových pokrmů vám nesmí uniknout čevapčiči nebo pleskavice. Vše doplněno výbornými zeleninovými saláty a samozřejmě místním vínem.  Pokud se do Chorvatska vydáte, čekají vás dlouhé noci plné zábavy a dny, kdy se budete muset obrnit trpělivostí, úsměvem protože s ním jde všechno lépe.

Každý študent si donesie z letnej brigády v zahraničí iné dojmy, iné skúsenosti. Vo všeobecnosti platí, že je celkom vhodné nájsť si niekoho, kto už na brigáde v tej ktorej oblasti bol a vie ako to tam chodí, aby sme nakoniec neboli prekvapení úrovňou ubytovania, prístupom zamestnávateľa, administratívnymi ťažkosťami a podobnými, nie práve príjemnými faktormi. Ak nemáte nikoho podobného, nebojte sa telefonicky kontaktovať priamo zamestnávateľa, ktorý pokiaľ má skutočne záujem o brigádnikov, býva väčšinou ochotný poskytnúť všetky potrebné informácie. Navyše takto zamedzíte možnosti, že po zaplatení poplatku za sprostredkovanie práce sa žiadna brigáda konať nebude.

Autor: Marek Stráňavský