Skúškové trávim na chodbe

Pomaly prichádza obdobie zápočtov a skúšok. Všetci toho máme až po krk a nevieme sa rozhodnúť, čo z diáru splníme ako prvé. Za notebookom strávime viac, ako osem hodín denne a to nepočítam voľnočasové aktivity, ako pozeranie filmov, hranie hier alebo nakupovanie darčekov. Online vyučovanie je niečo, na čo sme si museli zo dňa na deň zvyknúť a proste to tak je. Mnohí z vás majú už systém. Ráno vstať, otvoriť notebook a začať študovať. Všetko pekne v pokoji vo vašich izbách. Bohužiaľ, ja však svoj stôl a miesto, kde by som mohla študovať, nemám.

Nie je to tak, že by sme boli ako rodina chudobní. To len tento nečakaný zvrat udalostí mi neprial. Mám dve mladšie sestry, pričom s jednou z nich som vlastnila izbu. Avšak, ako dobrá staršia sestra som tesne pred nástupom na vysokú školu, čo bolo pred rokom a pol, prenechala svoje miesto, stôl na učenie a aj posteľ najmladšej. Povedala som si, že aj tak z internátu budem chodiť domov dvakrát do mesiaca a to tiež sa budem snažiť tráviť čas s priateľom u neho doma alebo prespím na gauči.

Či som chcela, či nie, vo svete nastala pandémia a mne neostávalo nič iné, ako odísť z internátu a tráviť čas doma. Ako mám však mať školu doma, keď nemám ani len miesto na učenie? Minulý semester sa ako tak dal, keďže online škola nebola až tak nastavená ako teraz. Mohli sme sa krásne vystriedať.

Keďže som však tušila, že tento semester taktiež skončíme online, cez leto som musela doriešiť pár detailov, ako posteľ a odkladací priestor na materiály do školy. Avšak nájsť v byte priestor, kde by sa dali tieto veci umiestniť vôbec nebolo jednoduché. Nakoniec sme moju posteľ umiestnili pod dvojposchodovú posteľ mojich sestier. Je celkom náročné vysúvať ju každý večer pred spaním, ale lepšie, ako spávať na tvrdom gauči. Odkladací priestor, lepšie povedané skrinka so šuplíkmi, sa umiestnila oproti kúpeľni na také miesto, aby som tam niečo zmestila.

Moje hodiny trávim v obývačke na gauči, kde si neviem nájsť polohu na sústredenie alebo v kuchyni za stolom, kde buď stále niekto varí alebo perie práčka. Počas minulého týždňa som však zistila, že chodba mi asi zo všetkého vyhovuje najviac. Neviem prečo, ale nesnažím sa na to prísť 😀 . Mám takú miniatúrnu taburetku, na ktorú si postavím notebook, opriem sa o stenu, dám si slúchadla a snažím sa zapisovať poznámky. Posteľ mám v izbe, odkladací priestor na chodbe a periny mám v obývačke. Ešteže mám svoj priestor aspoň na šampóny v kúpeľni. Doma si však z toho robím len srandu, že som taký vydedenec a že mi naznačujú, aby som už odišla.

No beriem to samozrejme pozitívne, snažím sa z toho vyťažiť čo najviac a pevne verím, a dúfam, že ďalší semester už budem tráviť vo svojej izbe za stolíkom na internáte v Ostrave.